Určite to poznáte, z diaľky pozorujete stanicu. Sneží, kopec zababušených ľudí v kožuchoch a vietnamských bundách s kožušinkou, relatívne ticho. Váš bus tam už stojí, poloprázdny, unudený vodič leží na volante a pomaly spí, dvere sú zatvorené lebo je strašná kosa. Zaklopete, vypýtate si s karty, tá skrinka povie že "priložte kar", a idete si sadnúť, no zrazu kopec desivých výrazov na vás čumí, že ste nervózny, tak si rýchlo sadáte pri spolužiačku. A teraz to ticho strašné! Vodič sem-tam kecá z nejakým dedkom o ceste, celý autobus počúva sám seba, niekde ide nahlas dnb, motor je vypnutý a vnútri je väčšia zima ako vonku, pretože sa nekúri. Dnu sa nahrnú ďalší, kamoši si robia zo seba navzájom srandu, že tamten ide baliť tú dvadsať-päťku pri ktorú si sadá. Potom si dotyčný chce vyhodiť hore čiapku, ale tá mu nechtiac padne na tú slečnu, na čom sa celý autobus smeje. Potom dajakej babke zazvoní staré cŕŕn zvonenie, na čom sa malí drzí hiphoperi kotia celú cestu, tak len čakáte, kým naštartuje aby ste si aj vy mohli dať slúchadlá ešte hlasnejšie aby prehučali motor a prestať vnímať. Zavriete oči aby ste nemuseli vnímať okolie, medzitým už bus praská vo švíkoch. Definitívne zaspávate, budí vás až spolužiačka že vystupujeme. A tebe stále hrá ten polský set a si stále mimo až kým prídeš domov a napíšeš článok :D, vlastne si mimo stále a všetci sú mimo z teba.
Určite to poznáte, z diaľky pozorujete stanicu. Sneží, kopec zababušených ľudí v kožuchoch a vietnamských bundách s kožušinkou, relatívne ticho. Váš bus tam už stojí, poloprázdny, unudený vodič leží na volante a pomaly spí, dvere sú zatvorené lebo je strašná kosa. Zaklopete, vypýtate si s karty, tá skrinka povie že "priložte kar", a idete si sadnúť, no zrazu kopec desivých výrazov na vás čumí, že ste nervózny, tak si rýchlo sadáte pri spolužiačku. A teraz to ticho strašné! Vodič sem-tam kecá z nejakým dedkom o ceste, celý autobus počúva sám seba, niekde ide nahlas dnb, motor je vypnutý a vnútri je väčšia zima ako vonku, pretože sa nekúri. Dnu sa nahrnú ďalší, kamoši si robia zo seba navzájom srandu, že tamten ide baliť tú dvadsať-päťku pri ktorú si sadá. Potom si dotyčný chce vyhodiť hore čiapku, ale tá mu nechtiac padne na tú slečnu, na čom sa celý autobus smeje. Potom dajakej babke zazvoní staré cŕŕn zvonenie, na čom sa malí drzí hiphoperi kotia celú cestu, tak len čakáte, kým naštartuje aby ste si aj vy mohli dať slúchadlá ešte hlasnejšie aby prehučali motor a prestať vnímať. Zavriete oči aby ste nemuseli vnímať okolie, medzitým už bus praská vo švíkoch. Definitívne zaspávate, budí vás až spolužiačka že vystupujeme. A tebe stále hrá ten polský set a si stále mimo až kým prídeš domov a napíšeš článok :D, vlastne si mimo stále a všetci sú mimo z teba.
Vo svojom živote prekonal básnik mnoho skúšok osudu, sám o tom však nerád hovorí. Dáva prednosť mlčaniu alebo modlitbe a básni. Ako napísal: "Báseň a modlitba sú sestry. Rúfusova tvorba pritom bola trikrát navrhnutá na Nobelovu cenu.
Sa odohral ešte pred Donovalmy ako inak v jeden zmrznutý a sopľavý a smrkací piatok v TN, Leočka zaiste prepáči že sem dám foto :) , ale pre mňa to bolo zasa niečo krásne! Na svete je toľko krásy. Ani ju nedokážeme vnímať všetku a uniká nám... A že život nemá zmysel, on ich má toľko moc a toľko ciest a cieľov, podstatných aj menej podstatných. Ach jaj pustite si nočný život 2oo8 (okrem DNB aj iné) výber z Balážom DOWN. A že si žijeme krásny život o tom niet pochýb a ja Ďakujem za každú jeho sekundu. Len o tom ešte neviem.
