Zomrel básnik Milan Rúfus

Vo svojom živote prekonal básnik mnoho skúšok osudu, sám o tom však nerád hovorí. Dáva prednosť mlčaniu alebo modlitbe a básni. Ako napísal: "Báseň a modlitba sú sestry. Rúfusova tvorba pritom bola trikrát navrhnutá na Nobelovu cenu.

Deťom okrem iného napísal: "Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. Podaruj deťom otecka na každý deľ, nie iba na včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera. Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame."

Dospelým sa vyznáva: " Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. V ňom ako v Božej sieti je mnoho otcov, mnoho mám a mnoho, mnoho detí. To hniezdo uvil Stvoriteľ. A sám aj určil, komu: Koho tam pozve prebývať do človečieho domu, Kto si bude smieť odomknúť i zamknúť jeho bránu Kto pluhom krájať ako chlieb zem, Bohom darovanú. Viem jedno hniezdo, rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov. Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň, Keď si ho stvoril malé."